Smer logo
 

Námatkové daňové kontroly sú neústavné!

Nálezom Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS 1835/07 sa rozbehla diskusia o ústavnosti vykonávania náhodnych, resp. námatkových daňových kontrôl.

V citovanom náleze Ústavného súdu bolo konštatované, že vykonanie daňovej kontroly nemôže byť úplne svojvoľné, ale je potrebné vyžadovať, aby správca dane formuloval dôvody k jej zahájeniu, t.j. existenciu konkrétnych pochybností alebo podozrení, že daňovým subjektom priznaná a správcom dane vymeraná daň je nižšia, ako by mala byť. Ústavný súd tiež konštatoval, že dôvody a podozrenia musia existovať už v okamžiku začatia kontroly a musia byť správcom dane jednoznačne formulované, daňovému subjektu oznámené a musia byť zachytené v protokole o začatí daňovej kontroly. Iba všeobecne formulovaný záujem štátu na riadnom výbere daní takým dôvodom podľa ústavného súdu nie je!

Z uvedeného teda vyplýva, že daňovú kontrolu nie je možné začať samovoľne, teda námatkovo.

Svoj nález Ústavný súd odôvodňuje tým, že zahájenie daňovej kontroly bez uvedenia konkrétnych dôvodov je neprípustným porušením autonómnej sféry jednotlivca a preto je realizácia právomoci správcu dane v rozpore s čl. 2 odst. 2 Listiny základných práv a slobôd. Argumentované je aj tým, že akceptáciou celkom voľnej úvahy správcu dane o tom, či začne daňovú kontrolu, by tento postup bol založený na "prezumpcii viny", resp. na predpoklade, že každý daňový subjekt skrátil svoju daňovú povinnosť.

Ani v trestnom konaní nestačí k začatiu vyšetrovania jednoduchá skutočnosť, že jeho cieľom je odhaľovať trestnú činnosť, ale predovšetkým skutočnosť, že tu existuje konkrétne skutočnosťami podložené podozrenie, že konkrétny jedinec sa dopustil protiprávneho konania.

K citovanému nálezu Ústavného súdu je treba uviesť, že niektorého jeho závery sú vnímané dosť nejednotne a to nielen zo strany Ministerstva financií a daňových úradov ale aj zo strany odborníkov na ústavné a daňové právo.

Nález, na ktorom sa jednoznačne nezhodol ani troj-členný senát ÚS obsahuje odlišné stanovisko predsekyne senátu JUDr. Janů, ktorá predovšetkým poukazuje na to, že nález nejednoznačne rozlišuje medzi daňovou kontrolou a vytýkacím konaním a argumentuje, že pre daňovú kontrolu platí, že jej účelom je zistenie alebo preverenie daňového základu alebo iných okolností rozhodných pre správne určenie dane. Zistenie alebo preverenie rozhodných okolností podľa JUDr. Janů pritom vôbec neznamená, že správca dane má podozrenie o skrátení daňovej povinnosti, naopak - môže ísť o náhodné preverenie správnosti toho, či daň bola stanovaná správne alebo nie.

Či sa názor Ústavného súdu Českej republiky v praxi presadí možno len ťažko predvídať, nakoľko ešte bude príležitosť vysporiadať sa s jeho záverami. Je totiž predpoklad, že vďaka jeho veľkej publicite bude tento nález silne využívaný v praxi pri rôznych daňových sporoch kontrolovanými daňovými subjektami.